Choď na obsah Choď na menu
 


Zaujímavosti o baníctve


oo-022.jpg

 

 

 

 

   Banícka dychovka

 

 

++++++++++++++++++++++++++++++

 

bindt---zvonicka.jpg

 

 

 

 

 

 

Hnilčík - Bindt: Banícka zvonička.

 

 

 

++++++++++++++++++++++++++++

 

 

chile-banici.jpgNajdramatickejšia záchranná akcia baníkov

5.august 2010, Chile, baňa na zlato a meď v San José. Na pracovisku v hĺbke 700 m a 5 km od vchodu je práve 33 baníkov v popoludňajšej smene. Zemetrasenie spôsobí, že celé jadro hory sa zrúti a 33 baníkov je absolútne odrezaných od sveta bez možnosti záchrany. Akurát miesto, kde baníci pracujú, nie je zavalené a tak baníci sú tam uväznení s minimálnym množstvom potravín a tekutín. Jedinou možnosťou je podľa odborníkov vrt do miesta predpokladaného miesta uväznených baníkov. Po 17 dňoch preniká vŕtna sonda do miesta úkrytu baníkov. Baníci pripevnia na vrták lepiacou páskou odkaz: "33 baníkov v úkryte je v poriadku". Záchranári posielajú postupne úzkym vŕtnym otvorom baníkom lieky, lampy a špeciálne potraviny vyvinuté americkou NASA pre kozmonautov.

Jedinou šancou ako dostať baníkov hore je vyvŕtať šachtu s takým priemerom, aby tam vošla klietka - tzv, kapsula, do ktorej by vošiel jeden baník. Nakoniec po 69 dňoch sa to podarí a 33 baníkov je postupne vyslobodených zo 700 metrovej hĺbky v špeciálne vyrobenej klietke.

Na obr.: Jeden z baníkov práve vychádza z klietky (kapsuly).  

 

+++++++++++++++++

 

 

vaclav-ii.jpgBanícke kráľovské právo

Český kráľ Václav II (1271 - 1305) vydáva v roku 1300 Kráľovské banícke právo, zákonník, ktorý určuje pravidlá banského podnikania. Vie, že aj keď mu patrí nerastné bohatstvo celej zeme, sám nie je schopný financovať ťažbu zo štátnej pokladnice. Preto vznikajú ťažiarske spoločnosti. Podľa zákonníka patrí panovníkovi z ich činnosti tzv. urbura, podiel jednej osminy zo zisku.

Platí to v Čechách i na konci 15.storočia v Kutnej Hore, kde sa ťaží strieborná ruda. Tí, ktorí sa na ťažbe najviac obohacujú, sú samotní ťažiari. Ich rukami preteká väčšina zisku a chcú ešte viac. Preto sa snažia časť rudy "uliať" pre seba tak, že ukrývajú rudu na nelegálne spracovanie, čím okrádajú kráľovskú pokladnicu....

 

 

+++++++++++++++++

 

kladivka_banske.jpgBanícke spolky a cechy v blízkom okolí: Banícky cech Slovinky, Banícky spolok Bratstvo Smolník-Smolnícka Huta, Banícky spolok Gelnica, Banícky spolok Spiš, Gemerský banícky spolok Bratstvo Rožňava, Tovarišstvo Poráčskeho baníctva, Banícky cech Horného Spiša (Poprad), Občianske združenie ROZGANG Čučma, ...

 

+++++++++++++++++++

 

 

sv_barbora.jpgsv. Barbora - patrónka baníkov.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

+++++++++++++++++++++++++++

 

mongoli.jpgMongolský vpád do Uhorska a rozvoj baníctva (..?) 

Ničivý vpád Mongolov do Uhorska (1241 – 1242) mal paradoxne priaznivý vplyv na rozvoj baníctva.  Po odchode Mongolov v roku 1242 (dôvodom bola náhla smrť veľkého chána Ögedeja) bolo Uhorsko nepredstaviteľne spustošené a vyľudnené. V čase plienenia nemal kto  zasiať, čo navyše spôsobilo hladomor, ktorému padlo za obeť viac ľudí ako v dôsledku samotného vpádu. V tejto dobe bola smrť útechou, zatiaľ čo život bol trestom.

Krajina potrebovala povstať z popola, preto uhorský kráľ Belo IV (1235 – 1270) snažil sa naplniť vyľudnenú krajinu cieľavedomou kolonizačnou politikou. Príchod cudzincov  sa panovník snažil motivovať výsadami, v dôsledku čoho vznikla osobitná slobodnejšia kategória obyvateľstva. Prisťahovalci pochádzali z radov mešťanov, vidieckeho obyvateľstva, ale aj šľachty.

Na územie dnešného Slovenska prichádzali nemeckí hovoriaci osadníci pochádzajúcich z rôznych oblastí (Sasi, Durínčania, Rýnčania). Usídľovali sa najmä v troch regiónoch: v malokarpatskej oblasti (Bavori), v okolí stredoslovenských banských miest (Sasi) a na Spiši (Sasi). Nemecké etnikum sa stalo vedúcou zložkou stredovekých mies a prispelo k rozvoju baníctva, obchodu a remesiel. Významnými mestami s nemeckými osadníkmi sa tak stali: Spišská Stará Ves, Stará Ľubovňa, Kežmarok, Levoča, Spišská Nová Ves, Dobšiná, Gelnica, Medzev, Štítnik, Rožňava, Košice a ďalšie.

Na procese osídľovania sa podieľali aj ďalšie etniká z okolitých Čiech či Poľska. Taktiež významná bola aj tzv. valašská (rumunská) kolonizácia. Vytváral sa tak multietnický charakter krajiny.


 

++++++++++++++++++++

 

stary_banik.jpgVýchovu baníckych odborníkov už v minulosti zabezpečovali banícke školy. Prvá banícka škola bola otvorená v roku 1735 v Banskej Štiavnici. Ďalšia banícka škola bola otvorená v Smolníku v roku 1746. Vyučovacím jazykom bola nemčina

 

++++++++++++++++++

Banský náučný chodník v Novoveskej Hute

 

         Banský náučný chodník vznikol z iniciatívy Baníckeho spolku Spiš v Spišskej Novej Vsi za podpory Mesta Spišská Nová Ves a Lesov Spišká Nová Ves, s.r.o. Mapuje históriu baníctva a hutníctva v Novoveskej Hute, ktorá je veľmi bohatá a pestrá a siaha až do stredoveku.

         Chodník je situovaný prevážne v úbočiach kopca Muráň. Má tri trasy: červenú, žltú a modrú. Najdlhšia je červená trasa, ktorá začína v Novoveskej Hute na námestí. Odtiaľ pokračuje ku Kráľovmu prameňu, ku križovatke všetkých troch trás Pod Zlomom, na Vojtechovú samotu, Rybníky, Leithaus a späť do Novoveskej Huty.

      Modrá trasa začína na križovatke Pod Zlomom. Odtiaľ sa dostaneme na Malý Muráň a opäť na Vojtechovú samotu.

     Žltá trasa začína na poľane Leithaus na križovatke s červenou trasou. Smeruje okolo starej haldy v banskom poli Bartolomej a končí opäť na križovatke trás Pod Zlomom.

     Posledná časť červenej trasy pokračuje z námestia v Novoveskej Hute popod les k náučnému panelu Sadrovec v Medvedej dolke v blízkosti zrubového turistického prístrešku.

     Na trasách je umiestnených celkom 8 náučných panelov. 

 

novoveska_huta_na_36.jpg

 

 

 

 

 

 

 

 

++++++++++++++++++++

cintorin.jpg

Od roku 2011 je 10.august pamätným dňom Slovenskej republiky - Deň obetí banských nesťastí. Je to spomienka na najväčšiu tragédiu v dejinách slovenského baníctva, ktorá sa udiala 10.8.2009 v bani Handlová. V tento deň prišlo o život 20 baníkov.

na obr.: Pamätník obetiam banských neťastí na cintoríne v Rudňanoch

 

 

++++++++++++++++++++

Banícke múzeá

sb_muzeum.jpg

Slovenské banské múzeum Banská Štiavnica – zhromažďuje a sprístupňuje dokumenty z oblasti baníctva, mineralógie, geológie s celoslovenskou pôsobnosťou ako aj technické exponáty spojené s banskou činnosťou. Súčasťou múzea je 7 stálych expozícií: 1. Banské múzeum v prírode, 2. Starý zámok, 3. Nový zámok, 4. Galéria Jozefa Kollára, 5. Mineralogická expozícia, 6. Expozícia „Baníctvo na Slovensku“, 7. Dedičná odvodňovacia štôlňa Glanzenberg.

 

 

muzeum_rz.jpg

Banícke múzeum v Rožňave expozícia baníctva a hutníctva Gemera a expozícia banských pracovísk. Predstavuje prierez históriou gemerského baníctva a hutníctva od praveku po súčasnosť.

 

 

muzeum_ke.jpg

Slovenské technické múzeum Košice - expozícia "Baníctvo". Unikátne banské interiéry vybudované v podzemí múzea.

 

 

 

 

muzeum_snv.jpg

Vysunutá expozícia Slovenského technického múzea Košice "História baníctva na Spiši" v novozriadenom multifunkčnom banícko-energetickom centre Barbora v Spišskej Novej Vsi, Nábrežie Hornádu č.14.

 

 


muzeum_ge.jpgBanícke múzeum Gelnica – expozícia predmetov zachytávajúcich život a prácu baníkov a históriu banského mesta Gelnica.
 

 

+++++++++++++++++++++++++++++

 

Nižná Slaná

   etelka_1.pngV areáli bývalého závodu Nižná Slaná stojí významná technická pamiatka Slovenska - vysoká pec banského a železiarskeho podniku Andrássyovcov z r. 1867, zvaná podľa manželka Karola Andrássyho - Huta Etelka.

 

  n_slana.jpg        Pri príležitosti osláv 645. výročia od prvej písomnej zmienky o obci Nižná Slaná bola 28.11.2008 sprístupnená expozícia baníctva a geológie zameraná hlavne na predmety dobývacie, ako banícke kladivá – fajslíky, oškrty – hroty zo 16. storočia a čakany, osvetľovacie telesá -  kahance zo 17. – 19. storočia, karbidové lampy, banícke čiapky a fokoše, banské mapy, atď.  
          Časť geologická zahrňuje minerály nachádzajúce sa na ložisku Nižná Slaná - rôzne tvary sideritu, ankerit, kalcit, pyrit, chalkopyrit, významné minerály celosvetového charakteru a minerály nájdené v chotári obce. Ďalšie minerály pochádzajú zo Slovenského Rudohoria, zo Slovenska, ale aj z celého sveta.   Expozícia je prístupná verejnosti. 
 Majiteľom exponátov je p.Dušan Vandrášik.

 

Vlachovo

vlachovo.jpg Obec Vlachovo je okrem bohatých tradícií ľudovej kultúry aj rodiskom troch najvýznamnejších príslušníkov rodu Andrássyovcov: otca Karola a synov Júliusa a Emanuela. Obec zachováva ich pamiatku v miestnom múzeu, ktoré je zriadené v bývalom andrássyovskom kaštieli. V expozícii múzea je veľa pamiatok na tunajšie - už zaniknuté - baníctvo a železiarstvo a pekná národopisná expozícia. Neďaleko kaštieľa stojí pozoruhodná kamenná stavba bývalej grófskej ľadovne, ktorá bola kedysi súčasťou parku. Za obcou na pravom brehu rieka Slaná stojí druhá vysoká pec bývalého železiarskeho podniku Andrássyovcov, pozostatok areálu Huty Karol z r. 1870.

 

 

 Smižany

   untitled.png               Smižany ležia na ceste, ktorá vedie Hornádskou kotlinou. Túto situáciu využili okolo r. 1700 a zriadili pri ceste soľný sklad. Nebol to len obyčajný sklad. Doprava a predaj soli boli kráľovským monopolom, z ktorého králi mali nemalý úžitok. Soľné úrady plnili aj úlohu akýchsi daňových úradov. Do smižianskeho skladu sa vozila soľ z Poľska a zo Solivaru. Tu sa skladovala a potom rozvážala na Liptov, Oravu i do ostatných časti Slovenska. Tak poskytoval soľný sklad obyvateľom obce mnoho možností zárobku vozením soli. Okrem toho úradníci soľného skladu patrili medzi vyššie postavených úradníkov, tvorili teda v Smižanoch časť miestnej „elity“. Pri sklade bola aj prepriahacia stanica a ubytovací hostinec. Soľný sklad bol však v r. 1807 presťahovaný do Spišskej Novej vsi. Jeho budova bola potom prestavaná na neskorší kaštieľ.

 

V období po zrušení soľného skladu založili Czákyovci v južnej časti Smižian železiareň. Chceli v nej taviť rudu z neďalekých baní – najmä z Gretli a spracovávať v nej železo. Bane boli blízko, blízko boli veľké a bohaté lesy, v obci dostatok skúsených furmanov a uhliarov. Tak bola postavená už okolo r. 1800 vysoká pec, dve skujňovacie vyhne a hámor – teda smižianská maša. Pohonnou silou bola voda Hornádu. Koncom 40.rokov 19.storočia vyrobila tunajšia železiareň 20000 centov surového železa a liatiny. Maša pracovala až do r. 1886. Bola významná a známa. Pritiahla do Smižian odborníkov a dala živobytie mnohým miestnym obyvateľom.

 (zdroj: publikácia "Smižany na prahu tretieho tisícročia" - 2004)

 

Špania Dolina

spania-dolina.jpg Obec Špania Dolina leží 11 km severne od Banskej Bystrice neďaleko Starých Hôr. Je to starobylá banícka obec s bohatou históriou, ktorej začiatky súvisia so vznikom banskej činnosti už od doby bronzovej (2000 - 1700 r. pred n.l.). Ťažilo sa tu zlato, striebro a meď. Históriu baníctva v Španej doline mapuje Banský náučný chodník. Začína v malom múzeu Klopačka, odtiaľ pokračuje chodníkom popri šachtách a štôlňach na haldu Miximilián. Po prehliadke ďalších objektov sa môže návštevník zastaviť pri baníckom orloji na námestí v Španej Doline.

 

 

Najväčšie banské tragédie

stari-banici.jpg

Vôbec k najväčšiemu banskému nešťastiu v českých zemiach došlo 31.5.1892 v příbramskej bani Marie po tom, čo v nej vypukol požiar. Jeho príčinou bol zrejme vyhoretý knôt z olejového kahana a následné zapálenie banskej výdrevy. Pri tomto nešťastí zahynulo 319 baníkov. Zaujímavosťou je, že išlo o rudnú baňu.   Ďalšie banské nešťastie sa stalo 3.1.1934 v uhoľnej bani Nelson III v severočeskom mestečku Osek.  Pri výbuchu uhoľného prachu v tejto bani prišlo o život 142 baníkov.

*****

sturc1.jpgK veľkému banskému nešťastiu došlo na území dnešného Slovenska v roku 1443. Vtedy sa prepadol vrch Šturec pri Kremnici. Pod zemou zahynulo vyše 500 baníkov. Legenda hovorí o baníkoch, ktorých zasiahol Boží trest, pretože pracovali na Turíce v podzemí a výzvu, aby opustili bane, neposlúchli. Skutočnou príčinou nešťastia však bolo zemetrasenie.

V roku 1993 bol na uvedenom mieste postavený pamätník (viď obr.). Na pamätníku je text: Všetkým baníkom ktorých slnko života navždy zapadlo v mene slnka, symbolu zlata, bohatstva a slávy iných.

 

 

Rožňavská metercia a jej súvislosť s baníctvom

 

metercia.jpg

 Rožňavská metercia patrí medzi unikátne a vzácne dielo neskorého stredoveku na našom území ale aj v rámci Európy. Je to sakrálna tabuľová olejomaľba (ikonomaľba) z roku 1513 umiestnená v rímskokatolíckom farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave. Obraz s výškou 170 cm a šírkou 125 cm namaľoval na doskovú tabuľu hrubú 1 cm neznámy umelec. Dielo je známe v histórii umenia a v baníckej odbornej literatúre pod názvom "Svätá Anna Samotretia" alebo tiež býva označované latinskou skratkou "Metercia".

 Na pozadí hlavnej témy, ktorou sú postavy sv. Anny a jej dcéry Panny Márie a malým Ježiškom, je realisticky zobrazená práca stredovekých baníkov a hutníkov vo všetkých fázach  v konkrétnom krajinárskom prostredí, v ktorom sa dá identifikovať okolie Rožňavy (Čučma).   O.Kozák

 

metercia-2.jpg

 Modlitba baníkov v Čučme

Otče náš, ktorý si všade prítomný, kým zostúpime na spodok tmavej šachty, kde tisíce nebezpečenstiev číha na náš život, prosím ťa, môj Bože, pomôž mi! Svätí patróni baníkov buďte nado mnou ako strážni anjeli, aby po návrate z práce som sa zdravý stretol s rodičmi, súrodencami a mojou rodinou.   Amen.

 

 

kladivka.jpg

 

 

stary_banik.jpgPanovníčka Mária Terézia (1717 – 1780) dekrétom z 13.12.1762 zakladá v Banskej Štiavnici prvú banícku univerzitu na svete, v ktorej sa začína vyučovať v septembri 1764. Tým predstihne aj banícku školu v saskom Freiburgu, založenú až v roku 1765. Neskoršie (2.4.1770) Mária Terézia povyšuje školu v Banskej Štiavnici na Banskú akadémiu s trojročným štúdiom. Náročný rozvrh štúdia baníctva nezvládne každý. Deň začína ráno o siedmej účasťou na sv. omši. Pokračuje prípravou a prednáškami zo všetkých odvetví matematiky. Domov sa študenti vracajú vyčerpaní až po 19. hodine. Okrem toho trikrát týždenne, v pondelok, utorok a v piatok, fárajú do bane.   (Zdroj: HISTORY REVUE)

kladivka.jpg

 

 hymna_foto.jpg

„Banícky stav“ – hymna baníkov

Pod názvom Der Bergmannsstand sa pieseň používala v Banskej Štiavnici pravdepodobne už pred 18.storočím. Z banskej praxe ju začiatkom 19.storočia prevzali akademici a rozšírili po strednej Európe. Prvý známy písomný záznam je z rukopisu štiavnického spevníka Josefa Hrabáka z r. 1857 (viď obr.), ktorý sa nachádza v jeho pozostalosti, uloženej v Národnom múzeu v Prahe.
Zdroj: publikácia Banícke piesne 2003

 

 

kladivka.jpg

 

Banícke krámy
Banícke krámy boli jednoduché stavby, ktoré boli v minulosti postavené pri ústí štôlne, kde prespávali baníci ktorí tu pracovali a boli zo vzdialených obcí. Pracovalo sa od pondelka do piatku - dvanásť hodín denne. V kráme neboli postele. Na podlahu, ktorú tvorila udupaná zem, sa dávali drevené brvná a cez ne sa preložili dosky. Na tie si baníci dávali vrecia naplnené slamou alebo senom a na nich spali. Krám mával často len tri steny – štvrtú tvoril svah. Krámy neboli vysoké. Steny nemali viac ako jeden a pol metra. Kto chcel vojsť dnu, musel za zohnúť. V kráme nebola povala a len vďaka sedlovej streche sa mohli baníci uprostred miestnosti postaviť.

kram_1.jpg

 kladivka.jpg

 

V roku 2008 došlo z bývalého banského diela Nová Štôlňa dvakrát k náhlemu a neočakávanému vytečeniu nahromadenej vody.  Voda vtedy ohrozovala domy a záhrady  mestskej časti Spišskej Novej Vsi - Pod Tepličkou.

V súčasnosti (foto z 10.5.2013) je situácia po asanačných prácach stabilizovaná.

Foto: O.Kozák

001.jpg

 

 

 

 

 

 

 

 

002.jpg

 

 

 

 

 

 

 

 

kladivka.jpg

 

 

Jáchymovské uránové "peklo"

imagescaagad4d.jpg

Krátko po ukončení 2.svetovej vojny sa začína o uránové bane na Jáchymovsku v západných Čechách zaujímať Sovietsky zväz. Stalina dráždi atómový monopol USA a robí všetko pre to, aby čo najskôr disponoval vlastným jadrovým arzenálom. K jeho výrobe potrebuje urán a jáchymovské nálezisko je vtedy jediné známe, ktoré sa nachádza na území kontrolovanom Sovietskym zväzom.

Prístup k cennej surovine Stalin získavá 23.11.1945, keď s čs. vládou uzatvára 20-ročnú zmluvu na ťažbu uránovej rudy. 

V prvých povojnových rokoch sú to predovšetkým nemeckí vojnoví zajatci a čs. kolaboranti, ktorí riskujú život pri otrockej práci v baniach. Moskva tlačí na zvýšenie ťažby. Štát uvažuje o nasadení armády a brigádnikov zo štátnych fabrík, ale "riešením" je február 1948. Krátko po ňom sa do nápravno-pracovných táborov na Jáchymovsku sťahujú k "prevýchove" prví politickí väzni, ktorých počet narastie v priebehu 50.rokoch na desiatky tisíc.

  Životné podmienky väzňov - muklov (Mužov Určených K Likvidácii) v lágroch sú katastrofálne. Strechy obytných barákov pretekajú a často do nich prší. V každej izbe stojí pec, ale palivo do nej chýba, a tak sa vykuruje len v tých najväčších mrazoch. Veľký problém je s pitnou vodou a s otravným hmyzom... 

K najobávanejším miestam patril tábor Elko s Vežou smrti, kam sú posielaní hlavne "neprevychovateľní" väzni. Práve tu je zvážaná ruda zo všetkých baní, aby sa rozomlela, naplnila do barelov, roztriedila a naložila do vagónov. Vo Veži smrti pracujú muklovia bez akýchkoľvek ochranných pomôcok a prakticky nepretržite sú vystavovaní rádioaktívnemu žiareniu...!

K zmierneniu podmienok  dochádza po roku 1956. K veľkej amnestii dochádza až v roku 1960, kedy sa podstatná časť muklov vracia domov. Tragický príbeh uránových baní v Československu končí v júni 1961, kedy je zrušená posledná fungujúca baňa - Rovnost. 

Zdroj: History revue, 6/2013